Ako Martin sneh svetu vrátil
(2005)
Kedysi dávno, ked ešte rástli tajuplné stromy s čarovným ovocím a lúky boli posiate
štvorlístkami, keď motýle mali krídla jasnejšie ako vianočné prskavky a po dúhe sa
dalo skákať ako po trampolíne, panoval svetu veselý král Žúroslav. Vládol svetu spravodlivo.
Ľuďom prácu dal, aj odpočinkom obdaroval. V zime, keď unavené polia a sady zaslúžene
spali – silu zbierali a mohutné koruny tajuplných stromov sa pod snehovou prikrývkou
hriali, v snehobielom chladnom jase si všetci úsmevy vymieňali. Po dlhých večeroch
sa spolu zabávali – deti, rodičia, mladí aj starí, psy aj mačky, škriatkovia, lesné
bytosti, ba aj obor Lotor… proste všetci, čo vo Veselom kráľovstve spolu nažívali.
Celú jar a leto sa o tajuplné stromy všetci poctivo starali ako len vládali, vlastným
potom ich polievali, konáriky zastrihávali a burinu pleli, aby potom na jeseň bohatú
úrodu čarovného ovocia pozbierali. Ovocie to nebolo len také hocijaké čarovné, ako
by ste si mohli myslieť. Kdeže… Toto ovocie bolo superčarovné! Čo super… Bolo to
táááákto najsamsuperčarovnejšie ovocie! Veď, posuďte sami… Tak napríklad, keď sa
ovocie zo stromu kuru-kuru na stôl položilo a kúzelné zaklínadlo „ach joj čo to“
trikrát vyslovilo, razom sa ovocie na pečené kura premenilo! Alebo ak ste lístok
zo stromu mňamík smerom k slnku vyhodili, do úst vám z neba pečené holuby padali.
Ale len tak pekne pomaly, aby vám nevyrazili zúbky. Potrebujete nové šaty? No nech
sa páči oriešok zo stromu odevníček! Proste, ovocie od výmyslu sveta, samotnými bohmi
požehnané. Lenže, nebol by človek človekom, keby si požehnanie neprestal vážiť…
- Ako nám je dobre žiť! Komory máme plné čarovného ovocia a sklady…
– Sklady sú plné obilia, poslušne úctivo hlásim, – skočil do reči svojmu spokojnému
kráľovi šašo Jašo.
- A my sa tu dobre máme tiež! Nikdy sa nehneváme, len sa spolu zabávame! A dnes je
zase ples! – s radosťou poskočili ženičky z podhradia.
- A tak sa kráľ, poddaní, komorník, šašo, kaderník… proste všetci, zabávali ako vládali.
Lenže… na svoje povinnosti akosi zabudli! Prestali strážiť svoje polia, prestali
pracovať v chránených dielňach :-) a ani si nevšimli, že sa k ich veselému a zasneženému
kráľovstvu blíži obrovský drak – Vlkodrak!
- Aha, sneh! Zasnežené obrovské polia! A nikto ich nestráži! Ha ha ha! Toľko snehu!!!
A môžem si ním naplniť svoju prázdnu perinu. Ach, ako mi bude dobre, ľahnem si pod
ňu vo svojej dračej jaskyni a budem si zase v pokoji spať… Ha ha ha, – usmial sa
popod fúz drak a hneď ho šup so snehom do perinky. Veselému kráľovstvu ukradol všetok
sneh a čarovné stromy napadol mráz. Začali volať o pomoc:
- Priatelia, je nám zima, nemá nás čo hriať!
…lenže priatelia sa zabávali na plese.
- Ale čo to…?! – Kde je všetok sneh? , – zarazili sa chlapci a dievčatá, ked sa vybrali
spolu sánkovať, – Hej, deti, pozrite na ostrý breh? Veď si sane na ňom zoderieme,
sneh nám ktosi ukradol! Aha, kuknite, čo naše stromy? Bez snehu predsa bude po nich!
- Deti, beda, naše korene uz opúšťa sila… Nevládzeme, mrzneme! Drak nám zobral všetok
sneh. Hladná bola, tá jeho perina…., – vzlykajú čarovné stromy.
- Utekajme za kráľom, určite na niečo prídeme!, – zakričal Miško a zaraz sa všetci
rozbehli do kráľovstva.
- Pán kráľ, varujte, drak nám ukradol sneh a čarovné stromy mrznú!, – zvolala malá
Zuzka.
- Áááá, čo nás po tom, nech! Ovocia predsa máme dosť a z ich jadierok vysadíme stromy
nové. Na jar bude zase všetko dobré, všetkého dostatok, – nerobil si starosti spokojný
kráľ, – Hej, komorník, skontroluj v komore zásoby!
- Beda, beda! Či sa mi oči pomiatli? Čarovné ovocie v komore chýba! Och taká chyba,
taká chyba. Nestrážili sme ho a teraz…. Drak si ich užíva! Pán kráľ, to je koniec,
koniec nášho veselého kráľovstváááá, – lamentuje vystrašený komorník.
- Vyberiem sa za drakom a prinesiem náš sneh znovu späť, – vydral sa dopredu spomedzi
detí Martinko, – Spustím ho na naše polia, na naše sady, nech čarovné stromy nedôjdu
do skazy!,- zvolal rytiersky na celú dvoranu, ktorá razom stíchla.
- Ty? Veď si malý! Pošlime za drakom vojsko v brnení!, – zvolal kráľ a rozkazovačne
vystrel svoju lenivú ruku smerom k strážam.
- A či neviete, že drak na najvyššej hore býva? A vojsko v brnení? Ha ha, veď by
ani do polovice nevyšli, – rozosmial sa Martin, – A kto sa v kráľovstve najlepšie
šplhá? Predsa ja! Martin, syn pastiera!
- Kráľ aj obyvatelia veselého kráľovstva s nevôľou uznali Martinové slová. I vystrojili
ho na cestu. Ponáhľať sa veru musel rázne, veď stromy… tie stále viac a viac mrazom
trpeli.
- Áááá, človečina tu smrdí! Kto sa to opovážil vstúpiť do mojej jaskyne a zo sladkého
snenia ma budí?!, – zavetril zo spánku drak Vlkodrak.
- Ja ťa budím! Ja, Martin z veselého kráľovstva! Ukradol si nám sneh! Či sa nehambíš?
Veď nám čarovné stromy hubíš! A ešte aj posledné ovocie si nám vzal! Či sa to patrí
správať sa ako chuligán?
- Hahaha, dávno ma nikto tak nerozosmial! Si smelý, chlapec Martin, iného by som
už dávno plameňom najsilneším ošľahal! Vážim si tvoju statočnosť a aby si nepovedal,
ze som ti šancu nedal, dám ti tri hádanky. Ak ich uhádneš, vrátim ti sneh a ešte
aj rozprávkového koňa ti dám, čo dokaže lietať a domov ťa zavezie. Ale ak čo i len
na jednu hádanku správne neodpovieš, celý život, tu hore v jaskyni, slúžiť mi budeš!
Pristaneš?
- Pristanem! Vrav!, – dupol nohou Martin.
- No počúvaj, – pokýval drak ušami na tretej hlave a pokračoval, – Je celá čierna
a predsa jasná! Je tak blízko, no chytiť sa nedá. Čo je to?
- To vie u nás aj veverička! Odpoveď je: Noc!
- Áááá, správne Martin, správne. Vidím, že nie si až taký hlúpy… No druhá hádanka
je oveľa ťažšia. Zavčasu sa tešíš! Počúvaj hádanku druhú: Na tom istom mieste, celý
rok je celkom presne, farby mení ako v slnku drahokam, ale kameň to nie je. Čo je
to?
- Toto že je ťažká hádanka? Hahaha, toto si predsa u nás komáre hovoria. Odpoveď
je: List na strome!
- Áááá, ej bisťu ošľahaný plameň, zase správne!, – znervóznel drak, – Čo si ty za
chlapča?! Ale teraz už skončíš, Martin… Mňa neporazíš! Tretiu hádanku už nevylúštiš!
- Každý sa ňou živí, no chuť nemá. Každý ju má rád, no vôňu tiež nemá. No? Teraz
buď múdry? Tvoja tvár ostala akási nemá… hahaha
- To je predsa…. To je predsa práca! Áno, ona predsa všetkých živí!
- Niéééé, to nemôže byť pravda! Porazil si ma! Ty dieťa si porazil najsilnejšieho
draka, – sklonil smutne druhú a piatu hlavu, – Ale čo už… Sľúbil som, že ťa nechám
žiť, že môžeš vaše kráľovstvo znovu zasnežiť a tu, aha… Tu máš tohoto bieleho koňa,
čo ti bude pomáhať. No leťte preč, berte si moju perinu, nech ťa už nevidím lebo
si to rozmyslím!
A tak, Martin krajinu znovu zasnežil. Niektoré čarovné stromy aj zachránil, lenže
tie už ľuďom prestali veriť a hneď na jar, odišli nevedno kam. Vy to viete, milé
deti? Popoluška vraj jeden z nich stretla… Možno niektorý z nich stretnete aj vy.
Ale choďte lesom opatrne, nech ich nevyplašíte! A čo sa stalo s Martinom? Stal sa
anjelom a každý rok aj zo svojim bielym koňom pomáha Perinbabke, ktorej daroval perinu,
zasnežovať svet, aby sa už nikdy nikomu neprihodilo to, čo kedysi pradávno veselému
kráľovstvu.
